Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. Chyžné

21.4.2024: 3. nedeľa po Veľkej Noci

Rozpis služieb Božích

Lubeník- 8.30 hod , Revúcka Lehota- 9.30 hod, Chyžné- 11.00 hod

JUBILATE

Oslavujte Pána

3. nedeľa po Veľkej Noci

1Korintksým 1,31

 

„Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi.“ Amen

Názov dnešnej nedele – Jubilate – nás vyzýva k chvále a oslave Hospodina. A my máme skutočne dôvod, aby sme Hospodina chválili a oslavovali.Stojíme dnes uprostred doby, ktorá je  plná zmien, zvratov, rýchleho tempa života, nepokojov, nelásky. Zdá sa, že  vonkajšie veci sa stali pre nás hlavnou prioritou života  –– sú aj pre nás oveľa dôležitejšie ako práca na duchovnom poli. A to sa samozrejme odráža v našom živote, chceme mať dobrú životnú úroveň. Takže musíme viac pracovať, sme viac unavení, vyčerpaní a preto nám aj často chýba pozitívna nálada. Všimla som si to najmä pri rozhovoroch- sme viac negatívni. Sme viac pesimistický.

A keď nám zostanú nejaké sily tak sa predbiehame jeden pred druhým! Čím sa chválime?

Ako sa zhovárame? ....aké slová používame

Skúsme sa niekedy započúvať do rozhovorov, ktoré vedieme so svojimi priateľmi, susedmi, známymi. Jeden sa chváli tým, že už má upravenú záhradu a v nej už všetko posadené. Iný sa chváli tým, že vysadil nové druhy a nové odrody zeleniny. Ďalší sa chváli tým, že na tom obrovskom poli, čo má za domom, má posadené zemiaky. Chválime sa deťmi, rodinou, majetkom....  A čím ďalším sa človek vystatuje pred  blížnymi, susedmi, priateľmi.....

Ale počuli ste už niekoho, kto by sa chválil tým, že si včera čítal Bibliu a že tam našiel krásne mieste, kde sa hovorí o prekonávaní starostí a problémov?! Alebo že si dnes ráno čítal výklady „Tesnou bránou“ a ten text, ktorý bol určený na dnešný deň akoby hovoril o ňom? Alebo počuli ste niekoho, kto by sa chválil tým, že si večer v kruhu rodiny spievali nábožné piesne, že sa spolu modlili a že to celú rodinu zblížilo, upevnilo a posilnilo? No, to už je dnes mohli by sme povedať- úzko profilový tovar.

 

„Veci nie sú také, akými sa zdajú byť.“

Dvaja anjeli – pútnici sa zastavili, aby strávili noc v dome bohatej rodiny. Rodina bola nepohostinná a odmietla anjelov nechať v miestnosti pre hostí. Miesto toho boli ubytovní v studenej pivnici. Ako náhle si ustlali na tvrdej podlahe, starší anjel  uvidel dieru v stene a opravil ju. Keď sa mladší anjel udivene pýtal prečo, starší odpovedal: „ Veci nie sú také, ako sa zdajú byť.“ Ďalšiu noc si šli odpočinúť do domu veľmi chudobného, ale pohostinného farmára a jeho ženy. Po tom čo sa manželia podelili o trochu jedla, ktoré mali, povedali anjelom, aby spali v ich posteli , kde si dobre odpočinú. Ráno našli anjeli farmára a jeho ženu v slzách. Ich jediná krava, ktorej mlieko bolo jediným prímom rodiny, ležala mŕtva v chlieve. Mladší anjel sa opýtal staršieho , ako sa to mohlo stať? Prvý muž mal všetko a ty si mu pomohol, vyčítal. Druhá rodina mala málo, ale bola ochotná podeliť sa o všetko, a ty si dovolil, aby im zomrela krava. Prečo? „ Veci nie sú také ako sa zdajú byť“, odpovedal starší anjel. Keď sme boli v pivnici , všimol som si, že v tej diere bola zásoba zlata. Jeho majiteľ bol posadnutý chamtivosťou a neochotou zdieľať šťastie, utesnil som stenu, aby poklad nemohol nájsť. Keď sme spali ďalšiu noc vo farmárovej posteli prišiel si anjel smrti pre farmárovu ženu. Dal som mu miesto nej kravu. „ Veci nie sú také ako sa zdajú byť.“ 

Boh robí všetko pre našu záchranu, robíme to aj my?!

Pocity nespravodlivosti zažívajú nielen ľudia okolo nás, ale veľa krát my sami. Nedarí sa nám , do nášho života prichádzajú nešťastia, a ten sused, ktorý ani do kostola nechodí ten má taký dobrý život, darí sa mu... to sme my, obraz nás ľudí. Keď nie je po našom obviňujeme Boha. Pokušiteľ čaká na náš prešľap. 

                                                                                                                                              viac v kázni 2. pôstna nedeľa

 

CHOĎ ZA MŇA TY

Jeden muž každú nedeľu ráno hovorieval svojej žene:

„Choď do kostola a pomodli sa za nás oboch.“

Priateľom vravieval:

„Ja nemusím chodiť do kostola, moja žena tam chodí za oboch.“

Raz v noci sa mu prisnilo, že so svojou ženou stál pred nebeskou bránou a čakal, kým sa otvorí.

Brána sa pomaly otvárala a počul hlas určený jeho žene:

„Ty môžeš vojsť za obidvoch.“

Žena vošla a brána sa zatvorila.

Mužovi prišlo tak zle, že sa prebudil.

 

Najviac prekvapená bola však jeho žena, keď jej v nedeľu pred omšou povedal: „Dnes idem do kostola s tebou.“

                                                                                            Bruno Ferrero

 

Boh je vždy s tebou! 

 

     

 

Všetko má svoj čas ...

Všetko má svoj čas

a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu:

Je čas narodiť sa i čas umierať, čas sadiť i čas vytŕhať zasadené;

čas zabíjať i čas uzdravovať; čas búrať i čas stavať;

čas plakať i čas smiať sa; čas horekovať i čas radovať sa;

čas odhadzovať kamene i čas zbierať kamene; čas objímať i čas vyhýbať sa objímaniu;

čas hľadať i čas strácať, čas zachovať i čas odhadzovať;

čas roztrhať i čas zošívať, čas mlčať i čas hovoriť.

Čas milovať i čas nenávidieť, čas vojny i čas pokoja.

Akýže úžitok má ten, ktorý pracuje, z toho, že sa namáha?

Videl som ťažkú úlohu, ktorú dal Boh ľuďom, aby sa ňou umárali.

Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc, len aby človek nevystihol od počiatku až do konca dielo, ktoré Boh vykonal.

Poznal som, že niet pre nich nič lepšie, ako radovať sa a dobre robiť vo svojom živote.

Ale aj toto, že človek môže jesť a piť, zakúsiť dobré veci pri svojej námahe, je Božím darom.

Poznal som, že všetko, čo činí Boh, trvá naveky; nič k tomu pridať nemožno a nič nemožno z toho ubrať. Boh to tak zariadil, aby sa Ho ľudia báli.

Čo je, bolo už dávno, čo sa má stať, už dávno bolo; a Boh znovu vyhľadáva, čo sa pominulo.

 

                                                                                                                                Kazateľ 3, 1-15   

 

 

 V kostole sedeli vedľa seba otec so synom. Chlapec zrazu štuchol lakťom otca a zasmial sa: "Ocko, pozri sa. Ten ujo spí."

Otec sa vážne pozrel na syna a povedal:

"Bolo by lepšie, keby si zaspal aj ty a nehovoril zle o druhých."

 

                                                                        Bruno Ferrero, Malé príbehy pre potešenie duše

 

 

 

Dáždnik