Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web

Úvod

1.Tesalonickým 2,13–20

Modliť sa znamená žiť vieru – žiť v prítomnosti Božej.

Čo je pre vás najdôležitejšie? Bez čoho neodídete z domu? Samotný  biblický text nám napovedá, že by mala byť  pre nás najdôležitejšia modlitba.  Je to skutočne tak?  Keby sme nepočuli dnešný biblický text asi by sme  zmýšľali inak. Možno by nám napadli kľúče,  okuliare... či iné veci, bez ktorých neodchádzame z domu. Ale apoštol Pavel nás povzbudzuje: „Neprestajne ďakujme Bohu!“. Neznamená to , že teraz nebudeme nič iné robiť ako sa modliť, ale znamená to že modlitba je vzácnym darom. Je tu niekto, kto je ochotný a pripravený  stále  ťa počúvať, pripravený načúvať tvojim túžbam a potrebám. Či už modlitby zmenia našu situáciu alebo nie, jedno je isté: MODLITBY VŽDY MENIA NÁS!  Máme však  aj veľa skúseností z toho sveta, že mnoho ľudí hovorí jedno a druhé si myslí. Ale pri Pánu Bohu to nefunguje. Pred Ním neobstojí žiadna pretvárka, On nás pozná. Tiež bývame veľmi často sklamaní- zlomení, keď sa modlíme napr. za seba či niekoho blízkeho, ktorý je chorý a Pán Boh akoby mlčal. Neodpovedá. Čím viac sa modlíme, žiadna odpoveď- ja si želám. To je problém. Naše modlitby sú často príliš sebecké, chceme aby nám bolo dobre, neberieme ohľad na Božiu vôľu. Pritom sa v modlitbe Pánovej modlíme: „nech sa deje Tvoja Svätá vôľa.“ Často v chorobe, pri smrti  blízkych, keď len bezradne stojíme a prizeráme sa, lebo nedokážeme pomôcť – vtedy často našu vieru nahlodá nepokoj, nevera, beznádej. Miesto toho, aby sa naša moc v slabosti dokonávala – odpadáme. Má to byť  naopak- viera nemá slabnúť, ale práve naopak silnieť. Ešte viac byť horlivejší. Lebo ako veriaci kresťan predsa viem, že nie som sám.  Môj Boh je so mnou.  Pomáha mi znášať všetky bremená.  Nie Boh nemlčí, prihovára sa ku mne, to som len ja príliš často hluchý voči Jeho volaniu, ktoré nepočujem pre svoje bedákanie. Nech horlivosť učeníkov, ich neochvejná viera sú pre nás povzbudením. AMEN

 

 

Dáždnik

Polia boli vysušené a popraskané pre nedostatok dažďov.

Bledé a ožltnuté listy utrápene viseli z konárov. Z lúk zmizla tráva. Ľudia žili v napätí a nervózne skúmali krištáľovo modré nebo.

Rozpálené týždne plynuli jeden za druhým. Celé mesiace nespadla ani kvapka vody. Miestny duchovný zorganizoval na námestí pred kostolom hodinu modlitieb, aby si vyprosili milosť dažďa.

V určenú hodinu bolo námestie plné utrápených ľudí s veľkými nádejami. Mnohí si priniesli predmety, ktoré dosvedčovali ich vieru.

Pán farár obdivoval Biblie, kríže a ružence.

Ale nevedel odvrátiť oči od jedného dieťaťa, ktoré vážne sedelo v prvom rade.

Na kolenách malo červený dáždnik.



                                                                                              Zdroj: Bruno Ferrero, Malé príbehy pre potešenie duše

 

 

 

Otče náš, ktorý si v nebesiach!

Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom  svojim! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.

Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz, i vždycky i na veky vekov. AMEN.     

   Modliť sa znamená prosiť o dážď, veriť znamená priniesť si dáždnik.                                                                                                                                                                    

 

TOPlist