Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web

Úvod

Veľká Noc nás vyzýva zamyslieť sa nad tým, čo bude po smrti

 

Odkiaľ pochádza názov Veľká noc?

Veľká noc nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky Paschu, hebrejsky Pesach. Pesach slávili Židia už od 12. storočia pred Kristom a znamená to prechod. Či už anjel, ktorý prešiel popri židovských domoch v Egypte, alebo potom prechod Izraelitov z Egypta cez Červené more. Aj v samotnom židovstve je viacero interpretácií Paschy. Sú tam prúdy, ktoré ju vidia viac duchovne, iné ju vidia viac historicky. To isté vidíme aj pri slávení Veľkej noci. Prechod je tu vidieť v rámci krstnej liturgie, ktorá je na každú Bielu sobotu. Ako prechod z hriechu cez krst do života v milosti. V kresťanstve sa to všetko premieňa v to duchovné. Názov Veľká noc vystihuje, že to bola noc všetkých nocí, pretože vtedy boli Izraeliti vyslobodení z Egypta a práve nad ránom zo soboty na nedeľu vstal aj Kristus z mŕtvych. Čiže je to najväčší sviatok roka, preto Veľká noc.

 

Veľká noc je plná symbolov.

 Čo si z veľkonočných sviatkov môžu zobrať tí, ktorí nechápu priebeh bohoslužby, alebo neveriaci?

Veriaci a neveriaci. Nie je dobré to rozlišovať, pretože neveriaci aj veriaci sa museli narodiť. Veriaci neprišli na svet nejako z neba. A tak isto obidvaja zomrú. A tá otázka, čo potom, sa týka každého. Čiže otázku, čo potom, je úžasne dôležité mať zodpovedanú. Hovorí o tom aj Sigmund Freud, že v určitom veku po kríze štyridsiatky, veľká časť psychických porúch je náboženského rázu v zmysle, že človek nemá vyriešenú otázku smrti. Kým je človek mladý, je plný energie aj prirodzene má život pred sebou. Potom sa to zvrtne a zrazu si človek uvedomí, že to a to už mám za sebou. Veľká noc je výzva pre každého sa do tohto vžiť. Lebo my si dobre vieme predstaviť, že keď niekto zomrie, tak ho pochovajú a je koniec.

Ale predstaviť si seba samého, že nebudeme, tak to je už ťažšie.

Z Veľkej noci treba vstúpiť do každodennosti. Kristus vstupuje do každodennosti svojich učeníkov. Kto skončí Veľkú noc len na Veľkonočnú nedeľu, tak ju nepochopil.

 

" Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí."

 

Dáždnik

Polia boli vysušené a popraskané pre nedostatok dažďov.

Bledé a ožltnuté listy utrápene viseli z konárov. Z lúk zmizla tráva. Ľudia žili v napätí a nervózne skúmali krištáľovo modré nebo.

Rozpálené týždne plynuli jeden za druhým. Celé mesiace nespadla ani kvapka vody. Miestny duchovný zorganizoval na námestí pred kostolom hodinu modlitieb, aby si vyprosili milosť dažďa.

V určenú hodinu bolo námestie plné utrápených ľudí s veľkými nádejami. Mnohí si priniesli predmety, ktoré dosvedčovali ich vieru.

Pán farár obdivoval Biblie, kríže a ružence.

Ale nevedel odvrátiť oči od jedného dieťaťa, ktoré vážne sedelo v prvom rade.

Na kolenách malo červený dáždnik.



                                                                                              Zdroj: Bruno Ferrero, Malé príbehy pre potešenie duše

 

 

 

Otče náš, ktorý si v nebesiach!

Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom  svojim! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.

Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz, i vždycky i na veky vekov. AMEN.     

   Modliť sa znamená prosiť o dážď, veriť znamená priniesť si dáždnik.                                                                                                                                                                    

 

TOPlist